Ďaleko od nosidiel – “Jubileum Dr. Poola”
Včera môj Wojtek volal a povedal, že sa stanem babičkou. Skoro som spadol zo slúchadla. Ale pýtam sa dieťaťa, ako sa toto nešťastie stalo. A Wojtuś mi hovorí, bola to zábava. Vlastne normálna vec. Vždy to začína zábavou. Pred narodením Wojtuśa, s Czesławom sme hrali aj doktora. Vytiahol svoje dlhy, lesklý stetoskop i…
Ale to som bol príliš ďaleko od témy. Okamžite som zavolal Czesława a požiadal som ho o ruku, že jeho trinásťročný Wojtuś bude mať dieťa. Čo mi hovorí, že sa to nedalo, lebo jeho syn má dvanásť rokov. Koniec sveta, s kým žijem, ani nevie, koľko rokov má dieťa! A o tohto vnuka spočiatku ani nestál, len vypočítané, že ak má Wojtek skutočne trinásť rokov, má už 10. diplom. Akoby to bolo dôležité!
Najhorší, že sa naše nešťastie okamžite roznieslo po celej nemocnici. Všeobecný lekár si ma zavolal a ďalej si z nás robil srandu. Aby o tom každý vedel, nariadil vyvesiť na stenu nemocnice zväčšenú fotografiu páchateľa. Svedomie, darebák, nie sú. Premýšľal som, že budem musieť povedať dieťaťu, aby sa vyzlieklo a odfotografovalo ho, čo má v nohavičkách!
Potom som však zavolal Wojtuśovi a uistil som sa, čo spravil tomuto priateľovi pri zábave, že horšie z toho nebude. A on mi povedal, že jej stiahol vrkoč. Skoro mi spadol kameň z obličiek (aj keď niektorí hovoria "od srdca", aj ked to asi nema zmysel, lebo vieš, kamene sú na obličkách, więc niby dlaczego mają z serca spadać?). Basia však vyvolala moje pochybnosti, že sa to sotva vie, kde ju ťahal za vrkoč. Nezáleží, grcať, že som sa vyhol hanbe.
Ale Czesław sa z toho nevyhol. Príliš sa chválil desaťročím promócie. Nuž, Łubicz musel niečo cítiť a tento diplom bolo potrebné zväčšiť a zavesiť na stenu. Potom si Nowak všimol partnerstvo s Kidlerom, že s týmto českým diplomom nie je niečo v poriadku. Cítil som to už pred desiatimi rokmi, lebo vraj navštevoval kurzy a ja som mu našla vo vrecku podväzky!