Som workoholik?

Pracovná závislosť ako proces

Pracovná závislosť sa vyvíja rovnako ako iné formy závislosti, postupne.

Fassel (1990) rozlišuje tri fázy vývoja workoholizmu:

1) počiatočná fáza,

2) kritická fáza,

3) chronická fáza.

1. Počiatočná fáza

Človek neustále myslí na prácu, pravidelne pracuje nadčas a odmieta meniť svoj životný štýl.

Nebezpečenstvo sa vkráda veľmi pomaly. Ohrozená osoba začína pracovať tajne, trávi svoj voľný čas, čítaním publikácií s odbornými témami, pracuje vo svojom voľnom čase. Jej život sa začína neustále ponáhľať. Jej myšlienky sa čoraz viac zameriavajú na prácu, čo vedie k zhoršeniu medziľudských vzťahov.

Zanedbanie rodiny a vlastných záujmov vyvoláva ľútosť, že závislý cíti, hoci sa k nim nepriznáva („Pracujem na tom, že mojej rodine nič nechýba, aby mohla byť šťastná, až potom budem šťastný aj ja “).

Existuje tiež veľké pohŕdanie týmito otázkami, ktorí si dovoľujú robiť iné činnosti ako prácu, napríklad ísť do kina, na koncerty alebo do divadla. V tejto fáze patológie už možno pozorovať zjavné fyzické a duševné poruchy.

Môžu sa vyskytnúť aj mierne depresívne stavy, neopodstatnená úzkosť alebo poruchy koncentrácie alebo únava, Bolesť hlavy, žalúdok, poruchy kardiologického a obehového systému. Pracoholik, namiesto toho, aby si vzal tieto choroby k srdcu, odovzdáva ich na dennom poriadku a čoraz viac sa venuje práci. Jeho energia sa mu zdá nevyčerpateľná.

2. Kritická fáza

Jednotlivec odmieta citové vzťahy a spoločenský život. Jej fyzická výdrž je takmer na konci, má poruchy spánku a výpadky pamäti.

V tejto fáze môžete opraviť, či máme do činenia so skutočnou závislosťou od práce, alebo či osoba náchylná na riziko tohto ochorenia týraná funguje iba ako „droga“.

Ak sa závislosť zhoršuje, jednotka beží ďalej. Existuje jav podobný alkoholu: závislý po vypití jedného pohára nemôže odolať vypitiu ďalšieho.

V tomto bode si workoholik začína hľadať svoje „mánie“ pre neustálu prácu. Neúspešné pokusy o obmedzenie aktivít stanovením časových rámcov a plánov dňa odhalia jeho slabosť.

Iba nové pracovné ponuky ho môžu v situácii bez tlaku zachrániť pred sebaľútosťou a pocitom zbytočnosti.

Obdiv alebo súcit v pracovnej záťaži mu umožňuje znášať vinu a posilňovať svoju sebaúctu.

Zároveň sa viditeľne zvyšuje jeho agresivita a netrpezlivosť voči kolegom. Dávajú o sebe vedieť: vysoký tlak, vredy, depresia, ktoré sú už zrelé na lekársky zásah. Vzhľadom na túto situáciu je tu prestávka’ práca sa stáva logickou nevyhnutnosťou, skutočné príčiny príznakov však zostávajú neliečené, a dokonca neviditeľné.

3. Kritická fáza

V tejto fáze závislý neprestáva pracovať až do neskorej noci, vo všedné dni a sviatky.

Workoholik sa k svojim kolegom čoraz viac správa bezohľadne a nespravodlivo, ktorí nezdieľajú jeho štýl práce a rozhodli sa úplne nevzdať svoj súkromný život. Funguje iba vďaka profesionálnemu životu – preto ich takto organizuje, byť schopný pracovať bez prerušenia. Preto spí príliš málo, potrebuje iba tri alebo päť hodín spánku v noci alebo sa bez neho zaobíde niekoľko dní.

Prirodzeným dôsledkom toho je výrazné zníženie produktivity jednotlivca, ktorá sa v tejto fáze začína vrhať do skutočného zúfalstva.

Užívanie liekov, ktoré stimulujú a upokojujú, alkohol a nikotín urýchľujú morálny a sociálny pokles (stimuluje reflexiu, že závislosť od alkoholu alebo drog môže skrývať aj workoholizmus).

Záverečné fázy tejto fázy môžu sprevádzať závažné somatické choroby a duševné poruchy: depresia, vredy, záchvat mŕtvice, Infarkt. Bohužiaľ, ako ukázali niektoré štúdie, workoholici sa nemôžu odtrhnúť od práce, aj keď sú pripútaní na nemocničnom lôžku. Osoby, ktorí vstúpili do tohto štádia závislosti, dokonca im hrozí strata života.

Som workoholik? – Test